Hrnčiarstvo

Tradičné remeslo rozšírené najmä v oblastiach s dostupnosťou hliny na výrobu hlinených výrobkov.

Hlina je zemina s časticami prachu, piesku a ílu, pričom je sfarbená hydroxidmi železa do červena. Hrnčiar je odborník vo výrobe hlinených nádob. Pri výrobe je na točenie materiálu používaný hrnčiarsky kruh (otáčavý pracovný stolík hrnčiarov). Výrobok je po vysušení vypálený v peci (pec – konštrukcia s priestorom na úpravu materiálu účinkom vysokej teploty), čím získa pevnosť a tvarovú stálosť. Ďalej je možné vylepšiť výrobok glazovaním. Glazúra je prášok s obsahom kremičitanov pridaný do vody. Výrobok do nej namočený je opätovne vypálený, čím získa sklovitý povrch neprepúštajúci tekutinu.

Postup práce

Vymiesenú hlinu bez vzduchových bublín je potrebné silno hodiť do stredu hrnčiarskeho kruhu. Centrovaním je hlina umiestnená presne do stredu počas pritláčania hranou dlane a dlaňou za vysokej rýchlosti otáčania kruhom. Želaným tvarom je nízky valec so stredom otáčania vertikálne zhodným so stredom otáčania hrnčiarskeho kruhu.

Vycentrovaný stav je podmienkou ďalšieho postupu. Potom je postupným zvyšovaným tlaku v strede zhora vytvorená palcom priehlbina pomaly zväčšovaná. Tlakom prstov na vnútornú stenu je hlina pomalým pohybom smerom hore dvíhaná na požadovanú výšku. Tlakom zvnútra alebo zvonka je upravený tvar nádoby. Finálna úprava ako vyhladenie povrchu, a vyrobok sa dá sušiť. Neskôr je prilepené uško, alebo spravené dierky, či už praktické alebo len na parádu; v tejto fáze je vhodné zdobiť farebnými hlinkami. Vypalovanie je bežne okolo teploty 1000 stupňov, takže doma v rúre neodporúčam. Nezdobený výrobok sa môže naglazovať, maľovať, a opäť vypáliť.

Web Template created using Cool Template | Icon set - Silk Icons